Bolo jedno úžasné leto. Presne pred dvoma rokmi som sa zúčstnila jazykového kurzu. Jednoducho super kurz, milí ľudia, príjemná spoločnosť známych aj neznámych ľudí z Nitry a okolia.
Jedného krásneho dňa, keď teplota vystúpila na 40 stupňov, začalo pršať. Plánovali sme ísť na zmrzku. Američania, Slováci a baviť sa. Lenže keď začalo hrmieť a blýskať sa, všetci naši americkí priatelia sa báli, že ich trafí blesk. Tak, čo už. Šli sme sa teda schovať pod striešku. O chvíľu sa ale stalo niečo nezvyčajné. V tom najväčšom lejaku, že človek ledva pred seba dačo videl, oni sa naháňali, skákali do mlák, VÁĽALI SA V MLÁKACH a hádzali sa navzájom do nich. Podľa mňa to bolo veľmi milé, ale okolitý dav cudzincov sa začudovane pozeral a niektorí si vážne vraveli: "Blázniví Američania!" Celí premočení pribehli ku mne a vraveli mi "come on Lucy, come on" schmatli ma a ja som nemala šancu im nijako "ubziknúť". Ani neviem ako, bola som z polovice mokrá od toho, čo na mňa pršalo (ešte stále lialo!) a už ma pár amerických friends držalo za ruky a nohy a šli ma hodiť do nááádhernej veľkej mláky. Samozrejme, vískala som, pišťala... a keď ma tam položili (našťastie nehodili :o)), snažila som sa čo najmenej zamokryť. EHm... Aj tak sme všetci boli mokrí ako myši!
Nenechajte sa zmiasť!!! Všetci sú kompletne mokrííííííííííííííííííí!!!!
keď som šla v autobuse domov, trochu som závidela tomu ich americkému temperamentu. Vraveli mi: "U nás, v Amerike veľa neprší a keď je takýto lejak, tak všetci výjdeme von a bláznime sa. U nás je to taký národný šport."
Odvtedy, vždy, keď prší, spomeniem si na tento zážitok a mám chuť sa ísť hodiť do najbližšej mláky. Žiaľ, sme na Slovensku a morálka vždy zvíťazí... a aj to, že moja mamina by asi zinfarktovala, keby mala prať to krásne zafúľané oblečenie... :o)
Komentáre