j'ai envie de...

Keď sme boli malé deti, všetko bolo jednoduchšie. Aj čo sa vzťahov týka. „Ty si do mňa a ja som do teba.“ A boli sme do seba... Pokiaľ sme nezistili, čo to naozaj znamená.

Neznášam chodenie na rande. Radšej si zájdem s kamošmi na pivo. Viem totiž, aký priebeh stretnutia s chlapom na mňa čaká. Aké otázky mi bude daná osoba klásť... "čo plánujem robiť najbližšie? Aké sú moje životné sny?" Prečo som vlastne sama??? A pri tejto otázke mám chuť kričať. Nuž... ako sa hovorí? Shit happens a do takejto „krásy“ občas spadnem aj ja.

Vraj zmena je život. Adonis mi prednedávnom povedal: "Zakaždým, keď sa presťahuješ, tvoj život sa začne meniť." Postupom času si uvedomujem, že mal pravdu.

Dnes vraj má byť zatmenie Slnka. Ak si chcete privstať, prípadne aj so svojou polovičkou, užite si to. Ja pravdepodobne budem spať. Deväť hodín ráno je príliš skoro. Navyše nemám polovičku. Dám vám však pár svetlých rád do vzťahu na rok 2011.

„Nemám gule na to začať to,“ napísal mi Zajačik pri jednej z našich skype konverzácií. „Vy ženy by ste sa chceli veľmi osamostatňovať, chcete mať vo všetkom navrch a byť nám mužom rovné, ale začať vzťah, tak to nie!“ rozčuľuje sa Čierny. A Mrkvička stále čaká na ženu, ktorá zbalí jeho. Je to naozaj tak? Naozaj sú chlapi radi, aby ich zbalila žena?

Po pár týždňoch som opäť zavítala do rodného mesta (ktoré len tak medzi nami už začínam volať prechodným bydliskom). Stalo sa niečo magické! Don Juan volal!

Prečo sa z milujúcich ľudí zrazu stávajú trosky? A prečo tie trosky musí vždy zliepať niečo alebo niekto iný? Alkohol, drogy, sex, hlad... Rozchody bývajú vždy ťažké a niekedy aj nečakané.

„Si šťastný?“ „Asi mi nebudeš veriť, ale takto som sa ešte v živote necítil,“ odpovedal mi Malý Princ na moju otázku. Je zaľúbený a jeho láska je opätovaná. Sladké. Odkedy som ale o piatej ráno robila bútľavú vŕbu jednému chlapovi, zmenil sa môj pohľad na vzťahy. Z mužskej strany. Ležal mi na pleci a plakal.

... alebo O tom, ako ženy chcú byť klamané

Človek by si pomyslel, že medzinárodné vzťahy existujú iba v politike. Nie je to tak. Odkedy sprevádzam ingliš gájs po bratislavských podnikoch, naučila som sa o nich veľa.

Z môjho čela kričí ujo pupák. Je taký veľký, že keby stojíte na druhej strane ulice, tak ho zbadáte. Ten zmrd je však najmenší problém, ktorý v tomto momente mám...

Asi sa stal zo mňa paparazzi... Som spoločníčka Výrazného pri jeho novinárskych pokusoch o slovenských celebritách. Hm... Naozaj celebrity. (Moderátori, speváci, scenáristi, heci, bojte sa...) Sedia vystrčené v nóbl bratislavských podnikoch a rozprávajú sa o veľmi podstatných veciach. Aj tak nechápem, ako slovenský bulvár dokáže stvoriť z ničoho článok, ktorý je čítanejší ako mesačný predaj mienkotvorného denníka. Ale budiš.

Keď som bola malá, snívala som, že keď vyrastiem, budem sa volať Princezná. Myslím, že som bola romantická duša (neviem, či ešte stále som...). Pamätám si svoju prvú kresbu, na ktorú som bola hrdá. Boli to dve postavy - muž a žena s krátkymi rukami a dlhými nohami. Mali okrúhle hlavy a na hlavách korunky. Usmievali sa.

Malé deti nosia kľúče zavesené na šnúrke, väčšinou na krku alebo podobnom neestetickom mieste. Mala by som asi začať byť nemoderná a praktizovať tento spôsob aj ja. Dnes sa mi totiž podarilo byť bezdomovcom na dve a pol hodiny.

Mrkvička vraví, že všetko v konečnom dôsledku skončí na nule alebo na jednotke. Postupom času zisťujem, že je to vlastne pravda.

Čierny sa dnes zamýšľa nad nezávislosťou žien. Štve ho, že dnes začala taká "móda". Je sám. Hm, ktorý chlap by chcel byť sám? (Diskobaliča teraz neberme do úvahy.) S jeho dovolením sem dávam kúsok nášho rozhovoru o samostatnosti nás žien, ktoré sme sa rozhodli, že chlapa nepotrebujeme.

Ráno nás zobudil údržbár. Hviezdu, Výrazného a mňa. Ležali sme na manželskej posteli a nevedeli, kde je sever.

Dnes som si na internete robila testy. Vraj som aj mila, aj pekná, dobrá v posteli a moje budúce povolanie je striptérka. Super.