j'ai envie de...

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

O ou! Trapas. ZAS?!

Po pár týždňoch som opäť zavítala do rodného mesta (ktoré len tak medzi nami už začínam volať prechodným bydliskom). Stalo sa niečo magické! Don Juan volal!
„Čaf Cucu, si doma?“
„Som doma. A ty?“
„Aj ja som doma.“
„Čo s tým urobíme?“
„O pol hodinu som u teba.“
„Platí!“

Don Juan je už takmer dva roky šťastne zadaný. Podľa mojich doterajších zistení šťastného muža spoznáte tak, že sa trošku zaoblil. Aj Don Juan sa zaoblil. No konečne sa s tým rozhodol niečo robiť. Drží diétu. 90-dňovú. Zatiaľ zabrala. Dokázal mi to uprostred tmavej prázdnej ulice.

„Pozri, tieto gate som si kupoval minulý týždeň a boli mi úplne obtiahnuté.“ A stiahol si zapnuté a zazipsované rifle ľahko až pod zadok. Preto mám tak rada bláznivých ľudí.

Minule som bola so svojimi sliepkami vonku. Sedeli sme na terase pred Coffe and Co, popíjali kafe a rozprávali sa o živote alebo komentovali outfity okoloidúcich. Také slepačie veci. Kvákanie a tak. To pozná každý. Pri vedľajší stôl si prisadol hlúčik fešáčikov a ďalší išli okolo terasy. Zrazu jedna zo sliepok otvorila pusu a totálne si grgla. A čo sme spravili my ostatné dve? Začali sme sa ohromne rehotať, zatiaľ, čo fešáčikovia okolo zhrozene čumeli na krásnu babu, ktorá urobila niečo nečakané. Asi to boli tí, ktorí si myslia, že žena nemá vyvinuté orgány na grganie a prdenie.

Aby som ich v tom nenechala, aj mne sa stalo menšie faux pas! Bola som na jednej brigáde. O čom bola, tým vás zaťažovať nebudem, no rozdávala som aj propagačné predmety. Jedným z nich bol meter s vodováhou na kľúčenku. Zrazu ma pristavila moja známa, ktorá bola veľká. Veľmi veľká. Tá veľkosť mala niečo spoločné s miminkom.

„Jééééj, ty si aká veľká! Tu máš meter, aby si si mohla merať pupok!“

„Ďakujem.“
„A kedy sa to má narodiť?“
„Už sa narodilo, pred dvoma mesiacmi.“

No! A moja hlava urobila veľký obrat! „Áno, jeeeeeeej! Môžem sa pozrieť?“

Našťastie to zobrala s humorom a ja som sa pozerala na modrookého anjelika v autosedačke. 

No a nakoniec príbeh s ingliš gájs. Jedného pekného piatkového večera, keď som nerobila sprievodkyňu, sme sa vybrali na výjazd. Hviezda, jej kamoška a ja. Divoké trio. Najprv sme zakotvili v latinskom pube v centre mesta. No a tam už v nálade oslavovali Angličania. Ja mám rada, keď vidím, ako úprimne sa vedia ľudia baviť. Najlepšie je, že títo chlapi vedia začať konverzáciu tak nevtieravo (sú aj výnimky!). Nuž sme sa zoznámili a šli spolu do klubu. Keď som videla iskričky v očiach Hviezdy a jej kamarátky, vravím: „Nieže sa s nimi budete bozkávať! Varujem vás!“

No a keďže zakázané ovocie najlepšie chutí, neprešla ani hodina a obe si už vymieňali telesné tekutiny inej národnosti. Ja som sa bavila s ďalšími gájs, keď zrazu obe stáli predomnou s bundami.

„Ideme!“
„Prečo? Nebavíte sa?“

„Oni sú ženatí!“ Vraj to zistili naraz. Najprv jedna zbadala na ruke druhého obrúčku a potom sa ďalšia spýtala svojho bozkávača, či aj on je ženatý. (Angličania v týchto veciach nezvyknú klamať.)

Viac mi nebolo treba, brala som bundu a cestou do ďalšieho klubu sme sa tak rehotali, že sa okoloidúci na nás pozerali štýlom: „Neviem, čo ste si dali, ale aj my to chceme.“

Milujem tie chvíle, keď sa môže človek na niečom zasmiať. Zlepšuje to deň. Veľmi príjemne.

 

PS: Aj vám sa stal menší prešľap? Dajte vedieť v diskusii.


Crazy veci | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014