j'ai envie de...

Okrem toho mi stihol aj vylíčiť celý Jeho a Jej vzťah. Vzťah, ktorý je založený na obetiach zo strany jednej a prijímania z tej druhej. Niekto „umí“, niekto ľúbi – žiadalo sa napísať. Lenže stojí im to za to, že sú obetní baránkovia?

Don Juan sa kvôli láske vzdal stretávania so mnou. Jeho milá je žiarlivá. Keď so mnou ide von, raz za dva-tri mesiace, nepovie jej, s kým ide. Klamár? Nie. Len sa snaží, aby jeho žena bola spokojná. Je na tom niečo zlé? Žiarlivosť sa niekedy nedokáže zvládať. A niekedy žiarlivosť treba. Asi tak, ako iskričku na oheň. Ešte stále v nás asi existuje tá vlastnosť, ktorú sme mali už ako deti. Keď sa cítime byť ohrození niekým iným, že nám vezme hračku (v tomto prípade partnera), ceníme si ju viac, no nie?

Je Valentín. Myslela som si, že to bude so mnou horšie. Že zase budem nadávať tak, ako každý rok, na páry, čo si neustále vymieňajú telesné tekutiny za pochodu strašného zvuku. Ale nič sa nedeje. Absolútne nič. Dnes je deň, ako každý iný. Pre mňa. Že je Valentín otrepaný komerčný sviatok, ktorý k nám priletel z Ameriky? Nezáááájem... Zaujala som neutrálny postoj. Asi dospievam. Alebo mám iné starosti, ako nadávať na tých zaľúbencov.

Jednou starosťou je, že som chorá, a preto dávam zelenú všetkým medicínskym aj nemedicínskym zázrakom. Čierny mi povedal, že to mám vypáliť nejakou domácou liehovinou. Žiaľ, nestalo sa. Ani sa nestane. Moja pečeň potrebuje reset. No alcohol, please!!! Nechcem vidieť tie vraždiace tváre kamošov, s ktorými tento týždeň žúrujem, keď im poviem, že som na liekoch a pijem len vodu a čaj.

Určite si o pár týždňov všimnete priam nezvyčajné úkazy v našej spoločnosti. Oteplí sa a ľudia si uvedomia, že sú sami. Začnú si niekoho „nasilu“ hľadať. Takým vzťahom to podľa môjho názoru dlho nevydrží (zvieratá sa nepočítajú :P). Ak áno, gratulujem!

V každom prípade sú už dávno preč tie časy, kedy sme si posielali lístočky tvaru: „Chceš so mnou chodiť? Áno / Nie – zakrúžkuj!!!!“