j'ai envie de...

Detstvá sú také bezstarostné, že nás nebaví ich prežívať. Lenže keď vyrastieme, tak sa túžime vrátiť do tej krajiny bezstarostnosti. Netrebalo zarábať, netrebalo sa učiť... nebolo treba veľa vecí... :o)

Potrebujem diár. Diár je totižto jedna zo základných súčastí mojej kabelky. Veľmi veľmi potrebná vec pre mňa. Preto sa od 22. cítim ako stratená. Alenka v ríši divov... Lucka v ríši divov...

Potrebujem schudnúť. Pred týždňom som sa na seba pozrela do zrkadla. Teda, nie, že by som sa nepozerala do zrkadla každý deň, ale predtým to bolo skôr také uponáhľané: "učesať sa, mejkap, balzam na pery, lak na vlasy, hodí sa mi tá kabelka k oblečeniu? Pre boha, zase nestíham do roboty!!! Nestíham! Čo budem jesť? Kúpim si bagetu." Takže keď som sa v čase "pokoja" na seba pozrela, uvedomila som si strašné veci. Nemienim však držať diéty, ktoré sú zaručené asi tak ako vrátenie peňazí pri reklamácii u Baťu. To radšej pravideľne budem navštevovať fitko.

Intráky sa vyprázdňujú. Už tu nebýva tak hlučno a ľudia už nechlastajú na schodoch pred vchodom. Zavadzali, všetkých očumovali. A chlapi cikali na stromy.... (Hnusáci, všetko majú výhodnejšie.)

Ale už to nie je to O N O. To "intrákové ono". Všetci si odteraz budú vyvaľovať šunky niekde pri mori na pláži, alebo doma pred telkou. Závidím...

Potrebujem dovolenku... Len tak si ležať na pláži a chytať červeň. Pretože moja alabastrová pleť nedokáže prijať fakt, že aj hnedá sa nosí. A tak minule, keď som si obliekla sukňu, som čelila "obdivným pohľadom" okoloidúcich na moje krásne nôžky.

Zase mi volal Don Juan: "Si doma?"

"Nie, pred polhodinou som prisla do BA a idem hned do roboty."

"(citoslovce, ktoré sem nebudem písať) Ja som práve domov prišiel."

Tak sme dohodli kávu tento týždeň. Milujem kávu.

Nakoniec pridávam vetu, čo ma pobavila pri pravideľnom zabíjaní voľného času na FB:

"S mužmi sa nedá žiť. Lenže bez nich veľa polôh jednoducho nefunguje." Pamela Anderson