"Po mature prestanem," vraví mi Blondínka odfukujúc dym zo slimky na rannej káve.
"Jasne, ty si už chcela prestať mesiac pred tým," smejem sa jej. Závislosť na nikotíne nie je zdravá. Hmmm, ale ani závislosť na kofeíne a ginkovom čaji. Čo už keď sa treba učiť? A okrem toho na mňa stále matka hučí, že je nervózna z MOJEJ maturity. Díky.
"Buďte optimisti, lebo optimistom sa darí..." spomínam si na posledné slová riaditeľa. Neboli to až také dojímavé slová. Skôr ma dojalo to, na čo som si pri nich spomenula. Na všetko, čo som v tej inštitúcii prežila. Na blicnuté hodiny, ničnerobenia ale aj sklamania, a všetko to, čo sa dá na strednej zažiť. zrazu to na mňa prišlo a mne tieklo niečo mokré po líci. Nasledovali ďalšie a ďalšie. Niektorí sa na mňa usmievali, niektorí pozerali nechápavo a niektorí mi utierali rozmazanú špirálu spod očí.
Cítila som ešte väščí žiaľ ako keď som plakala kvôli bozkávačovi. Verte mi, žiaden chlap mi nebude chýbať viac ako tá inštitúcia.
"Miláčkovia moji.."
"Never ever.."
"Kto chce kam, pomôžme mu tam..."
Slávne to výroky mojej triednej... Vlastne, bývalej triednej.
"Jedny dvere sa vám zatvárajú, druhé zase otvárajú..."
A mne sa momentálne otvárajú akurát tak knižky...
Asi to všetko nestíham....
Neuvedomujem si to...
Ale aj tak to zvládnem... Všetci to zvládneme.
Budeme musieť...
Držme si palce...
Spolužiaci mi cez ajsíkjú posielajú reťazáky pre šťastie. Vraj ak nepošlem stane sa blablabla... Neposlala som. Nemienim sa stresovať ešte aj kvôli nejakým reťazákom.
Mne šťastie prinesie ten pavúk, čo po mne minule liezol. Arachnofobička s pavúkom na prsiach. Cirkus, zhon, hľadanie pohára na premiestnenie nežiadaného indivíduua.
Skončil vonku.
Nech sa tam rozliezie po celom svete.
Ako šťastie na ľudí.
Maturujúcich ľudí...
venované maturantom :o)
Komentáre