Sme zdochliny sapiens sapiens studiosus
Sedím na stoličke a pijem čaj. Ginkový. Niečo ma predsa musí držať hore keď sa budem chcieť v noci učiť. Áno, aj ja sa učím. Občas. Ako vraví matka: "Ty sa učíš len keď ti horí pod riťou!" A momentálne aj horí. Zapácha tu... Maturita. Som zdochlina držiaca pokope len vďaka kvalitnému spánku a káve. V poslednom čase tých zdochlín vidím na každom kroru. Zdochnutý krt sušiaci sa na trávniku cestou na základku, rozpučená žaba na kraji cesty, vták s odfaklenou hlavou v piesku... Dúfam, že nedopadnem ako oni.
Každý vták sa raz postaví... a odíde
Dnes pršalo. A to by som asi mala neuveriteľné šťastie, keby ma nezastihne "pár" kvapiek. Obdivujem svoju inteligenciu - ráno som videla mraky a zobrala som si ambrelu. Žiaľ, tá nezabránila tomu, aby sa moje plátené baleríny kompletne premočili. Keď som šla večer domov, už nepršalo. No všade naokolo bolo plno mlák. Vtedy mi napadlo: Viete, aký je rozdiel medzi dievčaťom a chlapcom? Dievčatko mláku obíjde, chlapec prejde jej stredom - tam, kde je najväčšia voda. Čo sa týka "mláky citov", tak cez túto sa aj ten najsupermuž bojí prejsť...