j'ai envie de...

Blondínka vraví, že som lenivá na písanie, a preto som do tohto blogu dlho nič nepridala. Jasnačka, ale... komu sa chce chváliť, že ma prijali na moju vysnívanú školu (predpokladám, že dlho nebude moja vysnívaná, keďže sa budem musieť zase začať učiť), som v Anglicku a zamakávam (to tvrdo možno pridám neskor).

Sedím na stoličke a pijem čaj. Ginkový. Niečo ma predsa musí držať hore keď sa budem chcieť v noci učiť. Áno, aj ja sa učím. Občas. Ako vraví matka: "Ty sa učíš len keď ti horí pod riťou!" A momentálne aj horí. Zapácha tu... Maturita. Som zdochlina držiaca pokope len vďaka kvalitnému spánku a káve. V poslednom čase tých zdochlín vidím na každom kroru. Zdochnutý krt sušiaci sa na trávniku cestou na základku, rozpučená žaba na kraji cesty, vták s odfaklenou hlavou v piesku... Dúfam, že nedopadnem ako oni.

Dnes pršalo. A to by som asi mala neuveriteľné šťastie, keby ma nezastihne "pár" kvapiek. Obdivujem svoju inteligenciu - ráno som videla mraky a zobrala som si ambrelu. Žiaľ, tá nezabránila tomu, aby sa moje plátené baleríny kompletne premočili. Keď som šla večer domov, už nepršalo. No všade naokolo bolo plno mlák. Vtedy mi napadlo: Viete, aký je rozdiel medzi dievčaťom a chlapcom? Dievčatko mláku obíjde, chlapec prejde jej stredom - tam, kde je najväčšia voda. Čo sa týka "mláky citov", tak cez túto sa aj ten najsupermuž bojí prejsť...

Krásne jarné počasie sa konečne prejavilo naplno. Včeličky začali bzučať a ako som tak kráčala po tráve, jednu som skoro zastúpila. Hm, ale chúďa to žabiatko rozpučené na ceste s vylezenými vnútornosťami. Pri pomyslení na niektorých členov našej spoločnosti sa aj ja cítim ako tá žaba. Keď sme už pri tých zvieratách, nedá mi nespomenúť, že minule ma skoro okadil holub na pešej zóne. JO! Našťastie minul presne o 10 cm.

V poslednom čase sa mi vážne nič nechce. Mám pocit, že ma zmohla jarná únava. Ráno sa mi nechce vstať a večer zase nechce spať (podobné ako z rozprávky Čin - čin :o))... V takýchto chvíľach sa aj ja zaraďujem do širokých más mladých a niekedy aj zúfalých ľudí a prihlásim sa na Pokec. Vraj tam chodia len trapáci. Počula som toho dosť, ale je fajn si len tak kecnúť s niekým neznámym. Samozrejme, pokiaľ nezačnú naliehať na stretnutí.

celááá ja :o)

Krátky pravdivý zoznam...

Skákanie do mlák :o)

No... V prvom rade si nemyslite, že som dáka pubiška. Možno na to vyzerám, ale NIE. Už nejaký ten mesiac mám sladkých 18. :P Takže! Chlapci, dievčatá, začíname!